Od útleho veku ho priťahovala móda a hlboko obdivoval eleganciu svojej matky.  Aby sa mohol vo voľných chvíľach venovať svojej vášni pre moderné umenie, otec mu financoval malú galériu, v ktorej vystavoval diela mladých umelcov, medzi ktorých patrili Max Jacob, Christian Bérard i Pablo Picasso.Po krachu na burze a niekoľkých chybných investíciách prišiel otec Dior o celý majetok. Christian sa musel vzdať svojej galérie a starať sa o živobytie sám. Pracoval v denníku Le Figaro ako ilustrátor a neskôr si našiel miesto módneho kresliča u Roberta Piqueta. Svet tak prišiel o perspektívneho politika, ako však vysvitlo neskôr, získal čosi omnoho vzácnejšie. Prvé kreácie Christianových módnych návrhov uverejnili v redakcii Le Figaro Illustré už v roku 1931.

Hoci začal predávať svoje modely už v roku 1935, až v roku 1946 Dior s pomocou textilného magnáta Marcela Boussaca založil v Paríži svoj módny dom a predstavil svetu žien víziu Ligne Corolle. Salón Christiana Diora sa usídlil na Avenue Montaigne 30, kde ho môžete nájsť aj dnes. Za dvanásť rokov sa mu podarilo rozšíriť podnikateľské aktivity do ďalších pätnástich krajín a zamestnať vyše 2 000 ľudí.

Dior je predovšetkým známy pre svoj "New Look ", ktorý predviedol na módnej prehliadke vo februári v roku 1947. Vo svojich módnych kreáciách zdôrazňoval ženskosť. Jeho šaty mali úzke ramená, zúžený pás, zdôraznené prsia a dlhú, širokú sukňu. "New Look" znamenal revolúciu v dámskom odievaní a opäť urobil z Paríža centrum svetovej módy. Značka Christian Dior sa stala synonymom pre klasickú eleganciu, zdôrazňujúcu ženskosť a krásu. Nový vzhľad nebol tak celkom nový, bol obnovený. Christian Dior oživil tradíciu veľkého luxusu a podarilo sa mu to naozaj excelentne. "Európa už mala dosť padajúcich bômb, teraz chce zapáliť veselé ohňostroje," komentoval svoj počin.

"New Look" daroval ženám útly pás i hrudník. Dámam, ktoré boli hrdé na svoje oblé tvary, vytvoril pôsobivé výstrihy. Nešetril tkaninami, bohatými výšivkami ani rafinovanými ženskými detailmi. Kabátiky umne tvarovali postavy žien. Rozviate sukne, v snahe demonštrovať koniec vojnovej chudoby a skromnosti, sa predlžovali až po lýtka. Šaty, ktorých sukne mali obvod až 40 metrov, nebolo jednoduché nosiť. Denné modely vážili približne 8 kg a niektoré večerné róby až 30 kg. Dáma, ktorá však niečo znamenala, musela ich jednoducho vlastniť. Paradoxné je, že legendárne meno Diorovmu rýdzo francúzskemu štýlu dala Američanka. Dnes všetci poznajú symbol zmŕtvychvstania haute couture pod anglickým menom, ktoré mu dala vtedajšia šéfredaktorka amerického magazínu Harper´s Bazaar.

Zimná kolekcia roku 1947 mala rovnaký úspech ako predchádzajúca a potom sa s nimi pretrhlo vrece. Diorovo umenie dokázalo vyvolávať celých desať rokov -dvakrát do roka výbuchy extatického nadšenia.

O rok neskôr založil kozmetickú filiálku, aby priniesol na trh s parfumami Miss Dior a Diorissimo. V roku 1949 vybudoval firmu so svojím menom, ktorá pripravila prvú módnu prehliadku v Hamburgu v roku 1949.

Zaviedol do sveta haute couture úplne nový typ predvádzania. Šou na Diorových módnych prehliadkach nemala nič spoločné s usadlými prehliadkami predvojnových rokov. Jeho modelky vystupovali s veľkou teatrálnosťou, prešumeli graciózne okolo divákov, provokatívne rozvlnili svoje široké sukne a striedali sa v tempe, ktoré vyrážalo dych. Toto predstavenie trvalo často až dve hodiny bez toho, že by sa niekto nudil. Postarala sa o to aj Diorova obchodná idea - každý polrok prezentoval nový trend.

Paríž sa vďaka Diorovi stal veľmi rýchlo hlavným mestom módy a on absolútnym diktátorom módneho štýlu. Verejnosť i odborná tlač dala Diorovi imidž umelca a získal si aj nesmierne medzinárodné renomé. V roku 1949 vyhlásil Gallupov inštitút Christiana Diora za jednu z piatich najznámejších svetových osobností. Jeho vstup do sveta módnej obuvi sa datuje rokom 1953 a explózia H-Línia v móde rokmi 1954/55. Zomrel na infarkt na vrchole slávy, 24. októbra roku 1957.

Bol prvý z módnych tvorcov, ktorý od jednej kolekcie k druhej radikálne menil dĺžku sukní alebo dokonca celú líniu. Pritom sa sám staral o to, aby jeho modely rýchlo vyšli z módy, zabezpečoval tučné titulky v tlači a roztáčal koleso maximálneho obratu. Už pri svojej prvej návšteve USA zistil, že americký trh ponúka netušené možnosti. Spočítal si, že by bolo zásadnou chybou predávať kópiu jednej kreácie za jednu konečnú sumu - inými slovami, vynašiel licenčný poplatok. Od roku 1949 bol Dior percentuálne zúčastnený na každom rozmnožovaní svojich návrhov. Tým sa vývoz doplnkov a parfumov stal veľmi výnosnou záležitosťou. Christian Dior si navyše vybudoval medzinárodný obchod. Znamenalo to, že pre svoje salóny v Londýne, New Yorku či Caracase tvoril vlastné návrhy, ktoré zodpovedali špecifickým požiadavkám týchto krajín a telesným proporciám tamojších zákazníčok. Každoročne sa tak zaviazal vytvoriť takmer tisíc rôznych návrhov.

Diorov život bol poznačený hektickým životným štýlom, neustálymi hádkami a konfliktmi s jeho rodinou pre jeho homosexualitu. Zlé vzťahy mal najmä so svojím bratom Raymondom, ktorý ho už v detstve tyranizoval zatváraním do tmavej pivnice. Christian mal v obľube svoju neter, Raymondovu dcéru - Françoise. Z tej sa však stala nadšená prívrženkyňa nacizmu a obviňovala Diorových židovských manažérov i mladých mužov zo sprisahania proti jej strýkovi. Podľa francúzskeho dedičského práva po Diorovej smrti, keďže nemal deti ani žijúcich rodičov, mal jeho majetok dediť jeho brat, no po hádkach s Raymondom aj Françoise sa Dior rozhodol svoju rodinu vydediť.

Po Diorovej smrti sa Yves Saint Laurent stal umeleckým riaditeľom jeho módneho domu . Značku Christian Dior zachránil nový umelecký riaditeľ, len 21-ročný Yves Saint Laurent, ktorého Dior zamestnal v roku 1953 ako asistenta. Bez váhania sa pustil do práce a za 9 týždňov vytvoril sériu nových modelov. Prvá kolekcia po Diorovej smrti bola, na prekvapenie mnohých, senzáciou. Návrhy boli dokonale prepracované, ako bolo u Diora zvykom, ale mladý dizajnér ich urobil ľahšie, vzdušnejšie a pohodlnejšie nositeľné, než boli predchádzajúce. Saint Laurent obhajoval dobré meno salóna do roku 1960, keď sa osamostatnil.

Vystriedal ho Marc Bohan. Bývalý Diorov spolupracovník od Piqueta niesol pochodeň značky veľmi dôstojne. Jeho štýl bol jednoduchý a rafinovane ženský. Pokračoval v tradícii diorovskej dynastie a preslávil sa už svojou prvou kolekciou. Predstavil ju pod názvom Slim Look - štíhly vzhľad a jej symbolom je dodnes útly kostým a veľký bohatý bluzón. Viedol salón až do roku 1988, keď žezlo prebral Talian Gianfranco Ferré. Tento zrelý umelec vtláčal svoj rukopis luxusu, večnej elegancie a architektonickej veľkorysosti do každého modelu, a tak v perlovosivom salóne domu s iniciálami CD opäť burácal potlesk. V roku 1996 sa Ferré rozhodol venovať iba vlastnej spoločnosti v Miláne. Konkurz na pokračovateľa vyhráva Angličan John Galliano.

Meno Christiana Diora nesie aj jedna z najväčších spoločností vyrábajúcich módne oblečenie Christian Dior SA. Spoločnosť vlastní divíziu Christian Dior Couture, ktorá vyrába jedny z najžiadanejších produktov haute couture, ale aj konfekciu prêt-a-porter, doplnky, kozmetiku a parfumy. Súčasťou spoločnosti je aj divízia Dior Home, vyrábajúca pánsku konfekciu.

Christian Dior SA prevádzkuje dovedna 160 butikov po celom svete a v blízkej budúcnosti plánuje otvoriť ďalšie. Okrem iného je držiteľom 42,5% podielu v spoločnosti LVHM, ktorá je považovaná za giganta v oblasti luxusných výrobkov. Sídlo spoločnosti je v Paríži na Rue François 1er.

Medzi návštevníčky salónu Dior patrila Marlene Dietrich, Rita Hayworth, Ava Gardner, Eva Peron, monacká kňažná Gracia Patrici, Lady Diana, Hilary Swank, Sarah Jessica Parker, Monica Belluci, Nastassja Kinski a mnoho iných.

Z kolekcie haute couture na jar 2008, ktorú pre módny dom Dior vytvoril John Galliano žiaria farby a cítiť z nej vplyv ďalekého východu, občas akoby trocha nostalgie za štýlom 60. rokov a z niektorých modelov má človek pocit, že obrazy Gustava Klimta vystúpili z rámu a vkročili na mólo. Módne show á la DIOR patria k mimoriadnym zážitkom.

Kostým Barre - 1947 - sivý hodvábny kabátik s čiernou plisovanou vlnenou sukňou.

Miss Dior - 1947 - legendárna vôňa pre tie, ktoré chceli vyzerať ako ženy, vo fakóne v podobe modrej krištáľovej amfory.

A - línia - 1955 - Dior zaviedol líniu A, H aj Y. K úzkym ramenám pozvoľne prechádzajúcim do širokej sukne sa v 60. rokoch vrátila aj tvorkyňa minisukní Mary Quant.

Dior Rouge - 1955 - prostá a vášnivá červená farba rúžu.

Poison - 1985 - svieža a škandalózna vôňa pre ženy, ktoré sa neboja zahrávať sa s jedom.

J'Adore - 1999 - extrémne ženská kvetinová vôňa, ktorá v sebe spája jednoduchosť s eleganciou.

Gabriela Mohrová Photos: Dior